Rozhlas a televízia Slovenska uvádza v decembri nový dokumentárny cyklus Slovenské kino na Dvojke STV.
Chceli by ste vediet, v čom je výnimočný slovenský filmový Jánošík a aké obrazy kúzlili slovenskí kameramani? Alebo prečo boli takmer všetky filmové princezny blondíny a ako chutí na plátne sex a erotika? Ale aj, ako o históriu bojovali filmoví partizáni, či prečo sa v slovenských filmoch tak často zobrazuje krčma? Pozrite si nový dokumentárny cyklus Slovenské kino v decembri iba na Dvojke STV. Cyklus vzniká v koprodukcii troch partnerov: RTVS, Slovenského filmového ústavu a Hitchhiker Films.
Pokračovanie nižšie:
Cyklus autorských dokumentárnych filmov, v ktorom sa na dejiny a súčasnosť slovenskej kinematografie pozerajú samotní filmári. Pomocou rôznych postupov, štýlov a poetík analyzujú slovenský film, jeho dobové, krčmové, politické či erotické súvislosti. Prinášajú pozoruhodné informácie, dávajú ich do nových súvislostí a často až napínavo odhaľujú historické fakty. Slovenská audiovizuálna kultúra je v cykle Slovenské kino chápaná ako súčasť kultúrno-umelecko-spoločenského priestoru a jednotlivé časti tento priestor rekonštruujú. Vďaka tomu pracujú so svojou témou komplexne a výnimočne presne.
Slovenské kino je nielen dejinami slovenskej kinematografie v obrazoch, ale aj zásadnou autorskou audiovizuálnou interpretáciou tejto jedinečnej témy.
Jánošík, vykrádaný superhrdina
Jánošík. Jedna z najzaujímavejších a najzamýtizovanejších osobností slovenských dejín. Do slovenskej kinematorafie patrí rovnako neoddeliteľne ako bryndzové halušky do slovenskej národnej kuchyne. Tvorcovia Jánošíka sa sústredili nielen na rôzne filmové intrepretácie tejto postavy v rôznych slovenských filmoch, ale aj na širšie súvislosti. Všímajú si minulý a súčasný jánošíkovský „folklór“, jeho medzinárodný rozmer a aj to, aký odkaz prináša dnešným mladým ľuďom. Jánošík podáva komplexný pohľad na jav, ktorý je v mnohom pre Slovensko jedinečný a veľmi príznačný.
Duch v stroji
Výnimočný pohľad do hláv slovenských kameramanov, poetické zviditeľnenie ich uvažovania. Vďaka rozhovorom s významnými filmármi, rôznym vizuálnym rekonštrukciám a ukážkam ich prác odpovedá Duch v stroji na otázku o špecifickosti slovenskej kameramanskej školy. A sústreďuje sa na jeden z večných problémov umenia: iluzívneho zobrazenia reality.
Kam zmizla slovenská princezná
Rozprávky a teda i princezné patria neoddeliteľne k slovenskej hranej kinematografii. Ale prečo ich bolo toľko? A prečo boli skoro všetky blondíny? Nielen na tieto otázky odpovedá hravý výskum tvorcov Princezien. Vďaka rozprávaniu významných režisérov rozprávok, vďaka použitiu archívnych materiálov a v neposlednom rade aj vďaka bábkovému divadlu zistíme, ako to so slovenskými rozprávkami vlastne naozaj bolo a ako sa postupne vyvíjal obraz a charakter slovenskej filmovej princeznej.
Do naha
Sex a erotika je v slovenskej kinematografii (na rozdiel od francúzskej či talianskej) v istom zmysle estetickou Popoluškou. Ale predsa len sa tu a tam nájdu zmysluplné scény s erotickým podtextom. Do naha skúma, do akej miery a ako zobrazovanie sexu a erotiky ovplyvnilo slovenskú kinematografiu. Archívne materiály sa prelínajú so súčasnými výpoveďami zúčastnených a vzniká pozoruhodná koláž, ktorá odpovedá na otázku, či boli slovenskí filmári až tak cudní alebo cenzúra až tak konzervatívna.
Partizáni
SNP je jedným z najdramatickejších a najdôležitejších období novodobých slovenských dejín. A slovenská kinematografia sa s týmto obdobím vyrovnávala rôzne, zmietajúc sa často pod ideologickými či cenzúrnymi obmedzeneniami. Od Vlčích dier cez Kapitána Dabača až po Rozhovor s nepriateľom – to je línia, ktorú skúmajú Partizáni. Zároveň sa sústreďujú na dobové rekonštrukcie, pomocou pamätníkov porovnávajú a komentujú vzťah reality povstania s jej filmovým zobrazením. Partizáni sú pôsobivým, akčným a vďaka analýze politického pozadia výnimočným pohľadom na tému SNP a film.
Slovenská krčma
Skoro v každom slovenskom filme je krčma. Prečo je to tak? Na túto otázku odpovedá pozoruhodnou vizuálnou formou Slovenská krčma. Jej tvorcovia sa sústreďujú i na krčmový život slovenských filmárov, na doby, keď v pražských a bratislavských krčmách, vinárňach a baroch vznikali námety na slávne filmy. Obraz „hostinca“ patrí k slovenskému filmu neoddeliteľne – vďaka použitiu ukážok zo slovenských hraných filmov si uvedomíme, čo všetko a kým spôsobom sa tu riešilo, aké dramatické konflikty tu vznikali a k akým filmovým záverom tu dochádzalo.
(RTVS)
