Mŕtvi, ktorí boli doposiaľ tisíc rokov potichu sa znovu začali ozývať. Nehľadajte za tým, žiadnych duchov, ale skôr len nové možnosti archeológie, ktorá dokáže zistiť omnoho viac ako pred pár rokmi.
Pokračovanie nižšie:
A práve nové zistenia v oblasti archeológie sú témami nového dokumentárneho seriálu nazývaného Hlasy mŕtvych, ktorý má premiéru 10. júla o 21:00 na televíznej stanici Viasat History. Trojdielnym dokumentom bude divákov sprevádzať historička a moderátorka Bettany Hughesová, ktorá komentuje forenzné skúmanie najväčších záhad. Prostredníctvom obrazoviek sa tak budeme môcť prakticky priamo stretnúť so zaujímavými osobnosťami minulosti, o ktorých sme doposiaľ vedeli len zlomok toho, čo by sme vedieť mohli.
Smutný hrdina Tutanchamon
Jednou z týchto osobností je aj Tutanchamon, hrdina prvého dielu seriálu. Dalo by sa povedať, že išlo o smutnú postavu, pretože zomrel v mladom veku a navyše pochádzal z temného sveta kráľovských intríg, v ktorom bola jeho matka brutálne zavraždená a otec skompromitovaný.
O Tutanchamonovom detstve toho veľa nevieme. Na rozdiel od štandardu, kto bol jeho otec vieme takmer s presnosťou, ale za to pôvod jeho matky bol neznámy. Údajným otcom mal vyť excentrický faraón Achnaton, ktorého ženou bola legendárna kráľovná Nefertiti. Avšak vyzerá to tak, že tá Tutanchamonovou matkou nebola.
Pravá matka Tutanchamona, jedna z mnohých Achnatonových žien, bola podľa všetkého zavraždená už v mladom veku. Jej telo bolo nájdené na pohrebisku v Údolí kráľov v Luxoru na „hromade“ neidentifikovaných múmií kráľovského pôvodu. A po analýze DNA sa zistilo, že išlo naozaj o Tutanchamonovú matku.
Zomrela vo veku 25 rokov a jej telo bolo pokryté mnohými zraneniami. Aj keď mnoho znich pochádzalo z činnosti vykrádačov hrobov, mnohé už získala počas svojho života. Úder tupým predmetom do obličiek bol práve ten, ktorý predčasne ukončil jej krátky život.
Tutanchamon nastúpil na trón už keď mal deväť rokov a pre Egypťanov bol vítanou zmenou. Aj keď musel sám bojovať s mnohými neduhmi, napríklad podľa najnovších výskumov šušlal, mal predĺženú lebku a mnohé iné deformácie, ktoré možno vyplývali z toho, že jeho predkovia boli príbuzní. Zomrel vo veku 18 rokov a aj napriek tomu sa stal jedným z najslávnejších egyptských faraónov s výrazne bohato „vybavenou“ hrobkou.
Vítanou zmenou bol Tutanchamon oproti svojmu otcovi Achnatonovi preto, lebo otcova vláda nebola pre Egypťanov prechádzkou ružovým sadom. Došlo pri nej k rôznym vojenským blamážam, medzi obyvateľmi sa šíril mor a dobe, keď zomrel, mali už Egypťania dosť jeho oddanosti k prazvláštnemu náboženstvu.
Príbehy obetí pompejskej katastrofy
V jednom z ďalších dielov dokumentárneho seriálu Hlasy mŕtvych sa Bettany Hughesová spoločne so svojim štábom vydá do Pompejí. Toto mesto do dnešnej doby preslávil výbuch sopky Vezuv a to dňa 24. augusta v roku 79 po Kristovi. Pompeje a susediace Herculaneum pokryla vrstva popola, niekedy hrubá až 24 metrov, ktorá pochovala mestá spoločne aj ich obyvateľmi, ale prakticky ich zachovala v neporušenom stave a to až do dnešnej doby. Do doby, ktorá vďaka technológiám dokáže prinútiť mŕtvych „rozprávať“.
Ľudia pochovaní v popole zmizli. Ich telá sa rozpadli na prach, ale vrstva, ktorá zasypala ich mestá ostala celá. Čo znamená, že v miestach posledného pobytu jednotlivých obyvateľov Pompejí a Herculanea vznikla v zemi a v popole diera v tvare človeka. Prekvapivo zachovalá a prekvapivo detailná. Archeológovia do týchto dier naliali sadru a vznikli odliatky v životných veľkostiach, ktoré teraz rozprávajú svoje príbehy. Napríklad príbeh chlapca, ktorý mal v dobe smrti približne tri až päť rokov a pri sebe mal amulet naplnený šperkami. S najväčšou pravdepodobnosťou teda pochádzal z bohatej rodiny. Prečo ale zomrel sám a ďaleko od svojich príbuzných ostáva dodnes záhadou.
Ďalší príbeh je príbehom muža, ktorý mal v dobe smrti tesne po štyridsiatke a na nohách, rebrách a tvári mal vážne zranenia. Pri sebe mal dva meče, z ktorých bol jeden bohato zdobený, tesárske nástroje a veľa peňazí. Podľa všetkého šlo o vojnového veterána a vysoko postaveného dôstojníka, ktorý sa po vojne živil ako tesár alebo konštruktér lodí. A možná bol priamo zo samotného Ríma. Keby vedel, čo ho na juhu čaká, určite sa tam nevydal.
Dokumentárny seriál Hlasy mŕtvych sleduje tiež osudy ďalších obetí výbuchu Vezuvu (tehotnej ženy, otroka či správcu domu) a popisuje nové objavy, ktoré sa tejto starovekej katastrofy týkali, K tomuto účelu si moderátorka prizvala aj experta na geológiu. Nezabudnite si teda naladiť televíznu stanicu Viasat History 10. júla o 21:00 a dozviete sa viac o živote a osudoch ľudí z pred tisíc rokov.
(Viasat)
