Satelitný operátor SES dnes oznámil, že podpísal so slovenskou spoločnosťou Towercom, novú zmluvu ohľadom satelitnej kapacity na družici Astra 3B (23,5°E). Na základe novej zmluvy, ktorá nadobudne účinnosť 1. januára 2020, poskytne SES Towercomu jeden satelitný transpondér na pozícii 23,5° E. Táto kapacita umožní spoločnosti Towercom agregovať obsah pre slovenský trh.
Pokračovanie nižšie:
Towercom využíva kapacitu na družici Astra 3B (23,5°E) už niekoľko rokov. Aktuálne ma prenajatý transpondér s frekvenciou 12 363 MHz, kde vysiela 10 televíznych kanálov, vrátane 8 kanálov vo vysokom rozlíšení, ako aj 33 rozhlasových staníc.
„Sme veľmi radi a hrdí, že náš dlhotrvajúci vzťah s Towercomom na Slovensku sa práve potvrdil a prehĺbil obnovením zmluvy,“ hovorí Martin Ornass-Kubacki, viceprezident a regionálny riaditeľ CEE, SES. „Súčasná dohoda ďalej posilňuje pozíciu SES na vysoko konkurenčnom slovenskom trhu so silnou prítomnosťou DTH na orbitálnej pozícii 23,5° E.“
„Teší nás, že môžeme s partnerom SES naďalej podporovať našich satelitných klientov vysoko profesionálnymi a spoľahlivými službami,“ hovorí Ivan Peschl, generálny riaditeľ spoločnosti Towercom.
Prehľad šírených programov na transpondéri operátora Towercom:
| Frekvencia | Pol. | FEC | SR | Norma/Modulácia | Počet | Programy |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 12363 MHz | V | 3/4 | 29500 | DVB-S2/8PSK | 41 | Antena Rock, BEAT, BEAT JM, BEAT JZ, BEAT SM, BEAT SV, Barrandov Krimi HD, COUNTRY JM, COUNTRY JZ, COUNTRY SV, Devin, Jemne S, Jemne V, Jemne Z, Junior, Kino Barrandov HD, Litera, OCKO STAR, PatriaFM, PatriaRD, Pyramida, Radio Jazz, Radio Lumen, Radio-7, Radio_FM, ReginaBA, ReginaBB, ReginaKE, STV1 HD, STV2 HD, Slagr TV, Slovakia, Slovensko, TA3 HD, TV Barrandov HD, TV Noe HD, TV8 HD, VLNA SS, VLNA VS, VLNA ZS, ZET |
Hlavne že Skylink za sledovanie staníc vyberá poplatky.
Pre redakciu koľko rokov ma platiť zmluva keďže koniec životnosťi satelitu 23,5 klope na dvere. v roku 2010 23,5 B uvedení do prevadzki 15 rokov životnosť bude noví satelit na tej istej pozícii
Takmer určite vypustia další satelit (Astra 3C), ktorý prevezme služby poskytované Astrou 3B na tej istej pozícii. Zákazníci si ani nemusia nič všimnúť. Ale to bude až krátko pred skončením životnosti 3B. Nové satelity už budú mať zrejme iba iónový pohon a väčšiu životnosť (18-20 rokov a viac).
A starý satelit zoberú dole? Som zvedavý, čo si vymyslia, keď sa zaplní obloha nefunkčnými satelitmi.
Divák: starý satelit dole určite nezoberú, bolo by to neúnosne drahé a navyše od skončenia prevádzky raketoplánov ani nie je čím voziť satelity späť na Zem. A ono to nie je tak, že družici skončí životnosť a hneď je po nej. Bude sa ešte niekoľko rokov používať ako záloha pre prípad poruchy činného satelitu, na prenosy atď. A keď prevádzkovateľ usúdi, že už je nanič, tak existuje tzv. pohrebisko satelitov, je medzi geostacionárnou obežnou dráhou (GEO) a dráhou mesiaca. Tam ho môžu poslať fakticky na večnosť a nebude prekážať – samozrejme, na to musí mať ešte nejaké zvyšky paliva a musí reagovať na povely zo zeme. Ale aj keby zostal, kde je, nebude prekážať – tam hore je miesta habadej. Predstav si Tichý oceán a na ňom rozmiestnených ďaleko od seba niekoľko stoviek člnov, je to niečo podobné. Staré satelity na nízkej dráhe (LEO) sa zvyčajne „zhodia“ do atmosféry, kde zhoria a prípadné zvyšky skončia v oceáne. Problém nastáva, až keď sa satelit nedá ovládať a najhoršie je, keď sa z nejakého dôvodu rozletí na tisíce kúskov – to potom vytvorí fakticky veľký mrak šrapnelov, ktoré môžu zničiť iné satelity… Ale aj keď je takýchto šrapnelov okolo Zeme strašne veľa, ku kolíziám dochádza len výnimočne, lebo, ako som spomínal, miesta je tam veľmi veľa, pravdepodobnosť zrážok je mizivá. Čo samozrejme neznamená, že je to v poriadku a že môžeme ďalej bezstarostne zväčšovať kopu sajrajtu na oblohe…
Myslel som si, že aj tie z GEO po doslúžení zhodia. Stačilo by ich len vychýliť s právne vypočítať špirálovitú dráhu a miesto dopadu zvyškov, čo by nemal byť problém.
Staré vyslúžilé satelity z GEO sa neposielajú do atmosféry, aby tam zhoreli, lebo by si to vyžadovalo veľa paliva – fakticky toľko, koľko bolo potrebné na vynesenie satelitu z LEO na GEO. Toľko paliva žiaden satelit po 15 a viac rokoch služby nemá a nemôže mať, ani zďaleka. Preto je oveľa výhodnejšia a jediná reálna možnosť poslať ho na pohrebisko za GEO. Do atmosféry sa zhadzujú len satelity z LEO, tam je to energeticky výhodné, lebo satelit stačí ubrzdiť len trošku – aby klesol na 140-180 km a riedke zbytky atmosféry sa tam už v priebehu pár dní až týždňov postarajú, aby klesol pod 100km a zhorel. V prípade GEO taká možnosť brzdenia atmosférou nie je – satelity sa nedajú naviesť na špirálovú dráhu, fyzika nepustí – po špirále sa pohybujú až vtedy, keď ich už kontinuálne brzdí atmosféra, prípadne by ich musel súvisle brzdiť motor, čo je ale energeticky veľmi nevýhodné a nepoužíva sa to. Z GEO by musel brzdiacim manévrom náročným na palivo prejsť na veľmi výstrednú eliptickú geostacionárnu prechodovú dráhu (GTO) a v periapside GTO prejsť dalším brzdením na LEO. Je to presne opačný postup, ako pri vynesení satelitu z LEO na GEO a spotreba paliva je tá istá, t. j. príliš veľká. Takže zostáva iba ten vesmírny cintorín. 🙂
Pidjin: To viem, ale je to súčasná situácia. Keďže v súčasnosti je vyše 34 tisíc objektov, väčších ako 10 cm, menších je viac miliónov, blížime sa k veľmi riskantnému stavu: https://sk.wikipedia.org/wiki/Kozmick%C3%BD_odpad
Aké množstvo budú vedieť ešte odsledovať, kedy sa zaplní „obloha“ tak, že kvôli hustote odpadu geostacionárne pásmo nebude použiteľné?
Úryvok z horeuvedeného článku:
„Ďalšou oblasťou, kde sa koncentruje zvýšené množstvo kozmického odpadu je geostacionárna dráha (výška cca 36 000 km). V tejto oblasti veľmi dôležitej hlavne pre telekomunikačné a meteorologické satelity sa nachádzajú stovky nefunkčných objektov. Keďže v danej výške už kvôli absencii molekúl atmosféry prakticky neprebieha prirodzený očisťovací proces, objekty sa tu hromadia výraznejšie ako na nízkej obežnej dráhe (LEO) a vytvárajú tak okolo Zeme akýsi umelý prstenec.“
Divák: to množstvo trosiek sa týka takmer výlučne LEO. Na GEO kolízie nehrozia, lebo tam sa všetky satelity pohybujú rovnakým smerom, po dráhe s rovnakou (prakticky nulovou) výstrednosťou, s rovnakým (nulovým) sklonom voči rovníku, rovnakou rýchlosťou, atď. Na LEO sa dráhy satelitov (a ich úlomkov) nielen môžu križovať, ale sa občas aj križujú. Ale na GEO je malý počet intaktných satelitov, ktorých relatívne vzájomné rýchlosti sa limitne blížia nule, takže tam problém s kolíziami fakticky neexistuje. Vzhľadom na obrovský priestor, v ktorom sú satelity na GEO rozmiestnené, sa nedá ani náhodou hovoriť o prstenci (keby si spravil rovnú cestu z BA do Sobraniec a rozmiestnil na ňu 10-15 minivanov, tak to bude dobre ilustrovať strednú hustotu satelitov na GEO). Aj tak je ale lepšie staré vyradené satelity odosielať z GEO na „pohrebisko“ za GEO, lebo satelit bez paliva a možnosti riadenia časom pomaličky mení svoju dráhu vplyvom rôznych fluktuácií, slnečného vetra, vplyvu iných telies v slnečnej sústave, počiatočných drobných nepresností, atď. a po veľmi dlhom čase už môže začať prekážať.
Pardon, nie 10-15, ale 2 až 3.