V pracovných táboroch Tretej ríše sa odohrávali hrôzy, ktoré si dnes ani nedokážeme predstaviť. V dnešnej dobe už mnoho tých, ktorí prežili holokaust, nemôžu vypovedať svoje osobné svedectvá, a tak sa o najväčšej genocíde Židov (a ďalších menšín) v moderných dejinách dozvedáme len sprostredkovane a to aj vďaka odvážnym ľuďom, ktorí zdokumentovali situáciu v Mauthausene.
Pokračovanie nižšie:
Títo ľudia chceli nie len prežiť, ale zároveň aj ukázať svetu, čo sa v nemeckých koncentračných táboroch naozaj dialo. Dôkazy z Mauthausenu sú nepopierateľné – obsahujú tiež približne dve tisícky fotografií, ktoré boli vyhotovené a ukrývané po celú dobu 2 sv. vojny. Hŕstka neohrozených riskovala svoje životy, aby sa ďalšia generácia dozvedela niečo, čo sa už nikdy nesmie opakovať.
Mauthausen bola do roku 1938 obyčajná, priam malebná dedinka neďaleko rakúskeho mesta Linz. V roku 1938 tu bol založený prvý koncentračný tábor mimo územia Nemecka. Jeho účelom bolo upracovať tamojších väzňov k smrti. A žulové lomy nad Mauthausenom boli pre tento účel priam ideálne. Od piatich hodín ráno do siedmej hodiny večernej tu odsúdenci ťahali kamene a mnoho z nich zomrelo na vyčerpanie, vyhladovanie, ale aj rôzne choroby.
Dôvody, prečo sa odsúdení dostali to tohto koncentračného tábora, mohli byť rôzne. Od sexuálnej orientácie cez politické názory až po etnický pôvod. Kto nezomrel kvôli ťažkej práci, ten sa mohol stať obeťou experimentov, byť popravený alebo poslaný do plynovej komory.
Odvážny plán vyhotovovať fotografie toho, čo sa naozaj dialo v koncentračných táboroch, sa zrodilo v hlave Španiela Francisca Boix. Tento veterán španielskej občianskej vojny bol do Mauthausenu poslaný vo svojich 20 rokoch a pretože mal už vtedy niekoľkoročné skúsenosti s fotografovaním, bol vedením tábora naverbovaný za účelom propagandy. Inak povedané, mal v tábore vyhotovovať snímky, ktoré by verejnosť udržiavali vo falošných predstavách o tom, ako to v Mauthausene a inde chodí.
Jeho úlohou bolo okrem aranžovania scén, ktoré by ukazovali, ako je v koncentračných táboroch „pekne“, robiť aj snímky mŕtvych väzňov, ktoré by ostatným dodali falošnú predstavu o príčine smrti. Zatiaľ čo nejaký väzeň mohol byť zastrelený sadistickým dozorcom len tak, pre zábavu, Boixovou úlohou bolo, vytvoriť fotografiu, ktorá by slúžila ako dôkaz, že bol tento človek zastrelený pri úteku alebo, že spáchal samovraždu.
Mladý Španiel sa v priebehu času dostal k mnohým dôležitým negatívom, ktoré mohli slúžiť v neprospech nacistických mocipánov. Vedel, že s tým musí niečo spraviť, preto spoločne s ďalšími Španielmi v tábore vytvorili hnutie odporu. Boix začal negatívy z laboratória pašovať a spoločne s ostatnými si snímky zašívali do oblečenia alebo ich ukrývali kde len mohli, napríklad aj do okenných rámov. Tajná operácia trvala dva roky.
V roku 1944 sa Nemci sťahovali zo všetkých frontov a aj k väzňom v Mauthausene sa začali dostávať správy, že sa vojnová karta obracia. V tej chvíli však ľudia zodpovední za chod tábora začali ničiť všetky dôkazy, ktoré by ich na konci vojny mohli usvedčiť z vojnových zločinov. Preto skupina odbojárov musela nájsť spôsob, ako negatívy prepašovať z tábora skôr, ako by ich nacisti zničili. A v tom im mohla pomôcť jedine miestna žena z dedinky Mauthausen, ktorú náhodou stretli v žulových lomoch…
Príbeh odvážnych väzňov, ktorí chceli svetu ukázať zverstvá nacistického riadenia v úplnej nahote aj keď pritom riskovali život, si môžete pozrieť teraz exkluzívne na televíznej stanici Viasat History v dokumente Odboj v Mauthausene, ktorý bude odvysielaný pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu vo štvrtok 27. januára o 21:55.
TV upútavka
Vďaka za tip redakcia